Hyperinflácia a jej dopad na spoločnosť

Toto je termín, ktorý keď niekto počuje, tak nie je rád. Hyperinflácia je stav, kedy peniaze ako také začnú strácať svoju hodnotu a čoraz viac sa stávajú bezcennejšími. Môžeme si to prirovnať k jednoduchej situácii. Predstavte si, že si dnes kúpite chlieb za jedno euro. Nič vám na tom nepríde divné, lebo chlieb tak normálne aj stojí. Predstavte si však, že by ste si ho išli kúpiť aj zajtra, prišli by ste do obchodu s presne jedným eurom, ale chlieb by stál už 2 eurá. Čiže za sumu, ktorú by ste si ešte včera kúpili dva chleby, si dnes kúpite iba jeden. To nie je dobré, však? Pokiaľ sa aj vaša mzda zvýši v rovnakom pomere ako inflácia, tak to pre vás až taký problém nie je, ale vezmite si prípad (čo sa deje dosť často), že peniaze strácajú hodnotu rýchlejšie, ako sa dokáže tomu prispôsobiť vaša mzda. To je hyperinflácia – na začiatku mesiaca dostanete určitý plat v práci, ale na konci mesiaca by ste si za túto sumu už ani nezaplatili nájom. Znie to hrozne, však?

Štrajk učiteľov

Pred asi 100 rokmi bývalo povolanie učiteľa najlepšie plateným povolaním spomedzi obyvateľov mesta či obce. Dobre platené miesto neznamenalo iba viac peňazí, ale prinieslo učiteľovi zároveň dôstojný život a hlavne vážnosť. Vážnosť zas znamenala dôveru. To čo učiteľ povedal, to aj platilo. Pri tomto fungovaní systému dokázali učitelia z väčšiny žiakov vychovať slušných ľudí. Slušní ľudia zas znamenajú slušnú spoločnosť, ktorej členovia dodržiavajú určité morálno-mravné princípy, ktoré sú základom fungovania spoločnosti. Otázka lepších podmienok pre učiteľov nestojí tak na tom, či do školstva má ísť viac alebo menej peňazí z rozpočtu, ale akú chceme mať spoločnosť z hľadiska dlhodobého. Chceme mať mravne a morálne zdravý národ alebo národ skazený? To aký momentálne národ je najlepšie vidieť na vzorke  150 poslancov – zástupcov národa, ktorí vzišli z demokratických volieb. Oni sú zrkadlom národa, lebo národ im dal 4-ročný mandát na to, aby ho reprezentovali v parlamente a tak ovplyvňovali jeho každodenný život. Začať treba ale už od detí, inak nedosiahneme, aby národ bol vzdelanejší a uvedomelejší a hlavne aby vedel koho treba voliť. Veľa ľudí – voličov stále nedokáže rozpoznať, kto iba sľubuje a kto to myslí vážne s reálnymi opatreniami a krokmi nevyhnutnými k zlepšeniu životnej úrovne obyvateľstva. A začať od detí sa naozaj dá len tak, že budú mať kvalitných učiteľov, ktorí im vštepia tie pravé hodnoty.

Strategické plánovanie

Pred pádom Berlínskeho múru koncom 80 a začiatkom 90 rokov sme sta stretávali tu v strednej a východnej (socialistickej) Európe ako aj v západnej (v trhovom ekonomickom prostredí) s ekonomickým javom, ktorý sa dal pomenovať ako dlhodobé strategické plánovanie. Nanešťastie jeden z bývalých vrcholových československých politikov vyslovil myšlienku, že dlhodobé strategické plánovanie je niečo negatívne a zastaralé a typické pre socialistické ekonomiky. Prikladal veľkú moc tzv. neviditeľnej ruke trhu, ktorá riadi hospodársky vývoj v krajine na základe dosiahnutia ekonomickej rovnováhy bez zásahu politikov, úradníkov a podobne. A tak sa začalo strategické plánovanie podceňovať, čoho výsledkom bolo, že všetci vrátane politikov, vrcholových manažérov ale aj obyčajných ľudí začali uvažovať nad každým svojim krokom z pohľadu krátkodobého. Napr. politici začali uvažovať ako alibistický manažéri, ktorým je zverená ekonomika iba na obdobie 4 rokov a potom zrejme prídu iný, ale pokiaľ budeme voličom takmer dokonale klamať a zavádzať ich a dôveryhodne na nich pôsobiť pri ohováraní svojej politickej konkurencie, tak sa nám možno podarí získať ešte mandát na ďalšie 4 roky, ale je to veľmi nepravdepodobné. Preto zvolili stratégiu prvé 2-3 roky nerobiť nič, eventuálne rozdávať štátne zákazky svojim známym, priaznivcom, politickým sponzorom atď. Rok pred voľbami sa zas tvária, že sa hnevajú na skorumpovaných úradníkov ako aj vykonávateľov štátnych zákaziek, trestajú malé ryby a rozdávajú výhody v podobe sociálnych balíčkov v snahe zotrvať v politike ďalšie 4 roky.

Utečenci

Ani si to neuvedomujeme presne, ale Európa zažíva momentálne zvláštnu etapu. Európa v zmysle spoločenstva európskych štátov alebo inak povedané ako EÚ je vlastne mladým subjektom, ktorý existuje (hoci pod iným názvom) iba od roku 1958, ale vďaka siedmym rozšíreniam sa o ďalšie a ďalšie krajiny, EÚ neustále menila svoju podobu a vyrovnávala sa s novými členmi a tým aj novými problémami. Je jasné, že tento mladý subjekt trápiaci sa so svojimi vlastnými problémami a stojaci geograficky ako aj politicky medzi záujmami USA (reprezentovaný starými členskými krajinami) a Ruska (reprezentovaný sčasti novými členskými krajinami) sám nedokáže vyriešiť konflikty na blízkom východe a v severnej Afrike a nie je schopný sám zastaviť ani utečenecké vlny. Obzvlášť keď dve vyššie uvedené mocnosti vidia v konflikte na blízkom východe iba svoje geopolitické, mocenské a ekonomické záujmy a tvrdo si za nimi idú. Za takýchto podmienok Európe nepomôže ani ešte vyšší plot ani prípadný kanál pred ním. Ak EÚ nebude jednotná vo svojich stanoviskách a vyhláseniach, potom ani tieto dve mocnosti ju nebudú nikdy brať vážne ako partnera na dialóg, ale skôr ako vazala, ktorý urobí to čo mu prikážu. Žiaľ politici v európskych štruktúrach sú iba dobre platené bábky, ktoré iba pritakávajú politikom z väčších európskych krajín a samotné väčšie európske krajiny ako Francúzsko, Nemecko a Veľká Británia sa medzi sebou dohodnúť žiaľ nevedia. Politici trpasličích krajín strednej a východnej Európy síce strúhajú ramená, hrajúc iba divadlo pred svojimi voličmi, ale sú bezmocní a nik ich neberie vážne. Žiaľ.

Utenečká vlna

Dnes v správach preblesla informácia, že bývalý český prezident Václav Klaus povedal, že príval utečencov, ktorý zažívame v dnešných časoch je výsledkom ľahostajnosti politikov v celej Európe, hlavne v európskych štruktúrach. Podľa neho by utečencom nemalo byť ani umožnené prijatie v akejkoľvek krajine Európskej únie. Neviem ako by on reagoval keby bola v ČR vojna. Ostal by so svojou rodinou doma? Pravdepodobne by bol jeden z prvých, ktorý by opustil krajinu napriek tomu, že bol prezidentom. Je to prirodzené, že ľudia utekajú z krajín, kde im hrozí akékoľvek nebezpečenstvo, najmä pri ohrození ich života ako aj života ich najbližších. Navyše z krajín bývalého Československa od vpádu vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 až po rok 1989 emigrovalo zhruba 450.000 ľudí. Západná Európa ako aj spojené štáty im nepovedali nie a nerobili im ani problémy pri začleňovaní sa do bežného každodenného života v novej vlasti. Myslím si, že naši politici sú tí poslední, ktorí majú právo hovoriť, že Európa nemôže prijímať utečencov z afrických krajín. Veľa ľudí má príbuzných medzi emigrantmi, ktorí boli v tejto krajine perzekuovaný a veľmi trpeli. Skôr ako zamýšľať sa nad administratívnymi obmedzeniami ako neprijímať utečencov by bolo lepšie zamyslieť sa a nájsť konštruktívne riešenie v tom, aby títo nešťastní ľudia nemali dôvod svoju krajinu opúšťať.

Predaj telekomunikácií pokračuje

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR sa začiatkom apríla rozhodlo o sprostredkovateľovi predaja akciovej spoločnosti Slovenské telekomunikácie. Stala sa ním Deutsche Bank. Neúspešnými záujemcami o túto zákazku boli Salomon Smith Barney a NM Rotschild & Sons. Ministerstvo však o víťazovi rozhodlo až na druhý pokus v poradí. V prvej etape výberového konania, ako ho dnes nazývajú riadiaci pracovníci ministerstva, sa totiž neprofesionálna práca riadiaceho výboru ministerstva prejavila naplno.

Postup výberu ministerstvom bol takýto:

Prvý termín tendra bol 18. marca. Dovtedy mali všetky tri spoločnosti podať písomné návrhy svojich ponúk. Ich odmena za realizáciu predaja balíka akcií telekomunikácií bola rozdelená do štyroch zložiek, z ktorých štvrtú, a zároveň tú najlukratívnejšiu, predstavovalo tzv. success fee. Success fee je finančná odmena pre sprostredkovateľa za uskutočnený predaj, a čím je vyššia cena predaja, tým je vyššia aj hodnota odmeny pre sprostredkovateľa. Konkrétne číslo alebo sumu nemala uvedenú ako jediná zo spoločností len Deutsche Bank.

Na druhý deň, 19. marca, však už túto sumu na ústnom prednesení prekvapujúco zadala. A bola zo všetkých cenových ponúk najvýhodnejšia. Každý člen komisie následne pridelil jednotlivým spoločnostiam určitý počet bodov, ktorých súčtom vzniklo poradie Salomon Smith Barney, NM Rotschild & Sons a Deutsche Bank.

Toto poradie bolo prezentované ako konečné na stretnutí komisie 28. marca. Na druhý deň ho však minister vyhlásil len za predbežné. Musíme priznať, že mu to umožňovali podmienky tendra, ktoré v bode 25 ponúkali možnosť po prvom kole vyhlásiť poradie za konečné, ale v prípade, že všetky spoločnosti dosiahnu 80 bodov, mal možnosť vyhlásiť druhé kolo, čo aj spravul. Musel však pritom vedieť, že v druhom kole sa bude rozhodovať podľa najnižšej cenovej ponuky. Túto už vo finále predložila aj Deutsche Bank, ktorá nakoniec tender vyhrala.

A práve v tejto súvislosti sa vynorili indície o zmanipulovaní celého výberového konania v prospech uvedenej spoločnosti. Živila ich aj skutočnosť, že Deutsche Bank si ako poradcu vybrala slovenskú firmu Slávia Capital, ktorá je blízka ministrovi hospodárstva Černákovi.

Takto nejake prebiehala privatizácia Telekomu predtým, a teraz sa dozvedáme, že pán premiér sa rozhodol v privatizácii napriek svojim tvrdeniam, že nič privatizovať nebude pokračovať. Už s netrpezlivosťou čakám, aký škandál z toho vzíde tentokrát.

Lety zadarmo

Pozerajúc si fotky kamarátov na Facebooku som natrafil na zaujímavý článok. Pýšil sa názvom z ktorého ma premkla hrôza. “Slovensko má svetový unikát. Vláda zavádza lety zadarmo.” Dozvedel som sa z neho, že keďže študenti a dôchodcovia majú zadarmo vlaky, čoskoro budú mať zadarmo lety ľudia, ktorí pracujú a sú evidovaní v Sociálnej poisťovni. Tieto lety sa budú týkať letísk Bratislava, Košice, Žilina. Denne bude vypravených 30 letov, linky budú odlietať len ráno a večer a registrovať sa na lety bude dať cez online aplikáciu. Tento krok si vyžiada vraj ale inú obeť, a to že diaľnica do Košíc nebude nikdy dostavaná.

Priznám sa, že čítajúc tento článok ma regulárne premkla hrôza. Našťastie keď som sa dopracoval na jeho koniec a prečítal som si poslednú vetu prestal ma oblievať studený pot. Chválim autora tohto článok ako dokonale vykreslil súčasnú situáciu na Slovensku. Chválim nebesia, že išlo len o žart k 1. aprílu a nie realitu. Smutné na tom celom je, že človek v tejto krajine je náchylný takýmto informáciám po všetkých krokoch súčasnej vlády pokojne uveriť. Veď v tomto Absurdistane je možné už takmer všetko, z čoho sa dá vytĺcť politický kapitál. Už vopred sa “teším”, čím ma ešte pred voľbami táto vláda prekvapí!

Cena ropy a EURO?

Nie je to až tak dávno, čo sme boli v médiách svedkami alarmujúcich správ o prepade ruského rubľa kvôli cene ropy. Ruský rubeľ sa ako tak ustálil, keď nasledoval prepad Eura, údajne opäť kvôli nízkej cene ropy.

Prepad Eura pociťujeme minimálne

Prepad Eura spôsobil výraznú zmenu konverzného kurzu voči cudzím menám, toto zhoršenie sme však pocítili iba minimálne, pretože hodnota Eura sa prejavuje najmä na importe a exporte tovarov. Cena a hodnota služieb a výrobkov vyrobených výlučne z európskych zdrojov sa teda nezmenila.

Cena ropy vzhľadom k Euru

Zmenu, ktorú sme určite všetci zaznamenali a určite nás potešila, sa prejavila na cene pohonných hmôt. Oproti okolitým štátom však boli ceny pohonných hmôt príliš vysoko, než aby sme sa mohli radovať. Hlavným dôvodom je práve prepad hodnoty Eura, keďže ropa sa obchoduje v amerických dolároch, kurz oslabeného Eura voči USD mierne cenu ropy dvihol a z tohto dôvodu sú slovenské pohonné hmoty oproti okolitým krajinám drahšie.

Euro a životné náklady

Euro a úroveň životných nákladov

Tak, ako môžeme vidieť na obrázku vyššie, životné náklady v okolitých krajinách, kde nie je Euro, sú nižšie. Dôvodom je spoločná európska mena, ktorá ťahá Slovensko na vyššiu úroveň, i keď to ako občania cítime kvôli vyšším nákladom negatívne. Výšku nákladov v našom prípade neovplyvňuje len ekonomická situácia našej krajiny, ale ekonomika celej menovej únie. Napriek tomu, v porovnaní s okolitými krajinami, kde Euro nemajú, máme istú občiansku výhodu, a tou je výhodnejšia úroková sadzba pozicky.

Opustí Grécko eurozónu?

V Grécku sa tento víkend konali parlamentné voľby a výsledky dopadli podľa očakávania, v neprospech pre Európu. Voľby drvivou väčšinou vyhrala grécka ľavicová strana Syriza, ktorej ušla parlamentná väčšina len o 2 parlamentné kreslá.

Čo chce Syriza pre Grécko

Parlamentný program strany Syriza šokoval gréckych investorov a európskych politikov, pretože strana zamýšľa ukončiť drastické grécke úspory a venovať sa hlavne gréckym občanom.

1. Zvýšenie minimálnej mzdy

Súčasná priemerná mzda v Grécku dosahuje 812 Eur, no napriek tomu Syriza si zaumienila zdvihnúť minimálnu mzdu na 750 Eur štrnásť krát do roka a najnižší dôchodok na 750 Eur trinásťkrát do roka.

2. Základné potreby pre ľudí v núdzi zadarmo

Ľudia v núdzi, ktorí krízou prišli o všetok majetok, budú dostávať od vlády potraviny a elektrinu zadarmo.

3. Zníženie gréckych dlhov

Syriza si zaumienila, že grécke dlhy by mali do roku 2080 klesnúť na 20% HDP (alebo HDP porastie na túto úroveň). V súčasnosti grécke dlhy dosahujú drastických 177% HDP, no Syriza očakáva od Európskej Centrálnej Banky reštruktualizáciu svojho dlhu.

4. Zvýšenie výberu daní

Na jednej strane Syriza sľubuje zvýšenie účinnosti výberu daní až na 70 miliárd Eur ročne, no na druhej strane sľubuje strana zníženie dane z príjmov.

5. Obmedzenie dlhov

Asi najšokujúcejšie, no pre grékov najatraktívnejšie vyhlásenie sa týka obmedzenia výšky dlhov. Syriza zamýšľa obmedziť výšku dlhov, ktoré platia gréci, na najviac 20% výšky ich príjmu. Dlhy prevyšujúce hranicu 20% budú pravdepodobne znášať banky. Ako plánuje Syriza preveriť skutočnú výšku príjmu grékov, ostáva nevyriešené.

Syriza sa spojila so stranou Nezávislí Gréci

Syriza sa bude o vládnutie nad antickým Gréckom deliť so stranou Nezávislí Gréci. Toto spojenie však určite nebude bezproblémové a očakávajú sa mnohé konflikty, pretože strany sú odlišné už vo svojej podstate. Konzervatívni ultra pravicoví nezávislí Gréci sa tvrdo stavajú proti ilegálnej imigrácii. Napriek tomuto spojeniu sa nepredpokladá, že by Grécko opustilo eurozónu, alebo Euro. Takýmto radikálnym krokom by sa Grécko samo priviedlo k bankrotu, čo si v prvom rade určite neželajú samotní Gréci. Napriek tomu je toto víťazstvo vztýčeným prostredníkom voči Európe, pretože sa predpokladá, že Grécko upustí od šetrenia a dá sa cestou nesplácania dlhov.

Bude sa opäť otvárať 2. pilier?

Vláda SMERu tento týždeň oznámila svoj zámer opäť otvoriť druhý dôchodkový pilier, aby mohli vystúpiť ľudia, pre ktorých sa 2. pilier neopláca. Bol som ešte študent vysokej školy, keď sa druhý pilier zavádzal a taktiež to bolo moje prvé zamestnanie. Vďaka týmto skúsenostiam 2. pilieru rozumiem a presne poznám dôvod, prečo náš druhý pilier nie je schopný odolať.

Na vine je chamtivosť

Keď pravicová vláda na čele s Mikulášom Dzurindom a presadzovateľom nového dôchodkového systému Ivanom Miklošom spúšťala druhý dôchodkový pilier, umožnila finančným inštitúciám, aby spustili masívnu a často krát zavádzajúcu kampaň. Podobne, ako tomu bolo pri privatizačnej kampani, aj v tomto prípade vláda dovolila, aby ľudia za celým systémom videli obyčajný zisk. Ako finančný poradca som dostal kopu propagačných materiálov a tabuliek, vďaka ktorým som mohol klientom celý systém vysvetliť a pomocou tabuliek vyrátať ich mesačný dôchodok. Za jedinú uzavretú zmluvu na 2. dôchodkový pilier dostával finančný poradca od 700 korún (približne 25€) do 2500 korún (približne 80€) podľa úrovne v multilevelmarketingu.

S najhorším variantom sa nepočítalo

Dnes, keď sa 2. pilier otvára a opäť zatvára, aby mohli ľudia vystúpiť, platíme v podstave za chyby a chamtivosť finančných poradcov. Vstup do druhého piliera totiž nebol obmedzený vekovou hranicou ani výškou príjmu, existovali odporúčanie pre koho sa druhý pilier oplatí a pre koho nie, a tak sa stalo, že finanční poradcovia za vidinou vysokého príjmu prehovorili na 2. pilier každého.

V propagačných materiáloch boli pre klienta častokrát uvádzané nereálne čísla. Podľa veku klienta a výšky jeho zárobku sa klient dozvedel výšku sumy našetrenú na svojom dôchodkovom účte vo veku vstupu do dôchodku. Avšak táto suma zodpovedala určitej, v tej dobe najvyššej možnej úrokovej sadzbe podľa typu investovania, ktoré si klient zvolil.

Nikto neviní finančných žralokov

Hoci dnes sporitelia v 2. dôchodkovom pilieri nedosahujú sľubované úspory, je to práve aktuálna vláda, ktorú obviňujú za ovplyvňovanie dôchodkového systému. Finanční žraloci, ktorí vytvárali masívnu zavádzajúcu kampaň, aby do druhého piliera dostali každého potenciálneho klienta s vidinou vysokej provízie, sľubovali až 11% úrokové sadzby, nie sú v súvislosti s dnes zle fungujúcim dôchodkovým systémom vôbec spájaní. A tak na vine ako vždy nie je chamtivosť, ale sociálna politika.